kuli

Cíti ešte predchádzajúci večer. Jeho prerieknutie, neúprimnosť, zatajovanie. Svoju bolesť, neuvážené zraňujúce slová, útek. Slzy, kopa, kopa sĺz, vysvetľujúce sms-ky, prebdená noc a úľava z konečného pochopenia a zmierenia. Obojstranná túžba po stretnutí. Po nehe, pohladení a odpustení.

A tak tu stojí a pozerá hore. Do dokorán otvoreného vysvieteného okna na druhom poschodí veľkej budovy v centre mesta. Muž v okne gestikuluje a ukazuje na dve papierové krabice a hárok baliaceho papiera.

Pochopila. Musí ešte čakať, kým to nezabalí. Podupkáva v úzkej uličke a povedľa nej prechádzajú zababúšení ľudia náhliaci sa domov po pracovnom dni. Pouličná historická lampa osvetluje padajúce snehové vločky.

Muž v okne širokými pohybmi balí jednu z krabíc do papiera, pomaly a transparentne, aby bol zrejmý každý pohyb, každý detail toho úkonu. Berie lepiacu pásku, ukazuje ju žene dolu, prelepuje krabicu. Otáča a kontroluje zabalenú krabicu. Všetko na parapetnej doske otvoreného okna. Napodobňuje mužov z teleshopingu. Vezme druhú krabicu a všetko opakuje. Jasne, zreteľne.

 Žena pozerá hore, tancujúce vločky sa jej topia na lícach. Trasie sa zimou, ale zimu už necíti. Zo široko otvoreného okna k nej prúdi teplo.

Okolo prechádza akýsi muž. Díva sa na ňu začudovane. Ona odtrhne pohľad od okna , pozrie do tváre okoloidúceho a veselo sa na neho usmeje.